Profil školy
História školy v Liptovskom Jáne
20. júna 2013 bolo presne 60 rokov, kedy bola novopostavená budova školy odovzdaná do používania pre žiakov zo 7 okolitých dedín: Liptovského Jána, Uhorskej Vsi, Podturne, Beňadikovej, neskôr pribudli aj Jakubovany, Konská a Liptovský Ondrej. Vtedy do osemtriednej budovy chodilo spolu 407 žiakov, čo bol maximálny počet, ktorý kronika školy počas 50-tich rokov uvádza. V budove je aj dvojtriedna materská škola, ktorá spolu zo základnou školou tvoria jeden právny subjekt.
O novostavbu školy sa pričinili predseda MNV p. Ján Kubovčík, Ján Kompiš, riaditelia škôl Eduard Grečner a Margita Radimerská, no najmä však básnik a spisovateľ, náš dobrý priateľ FRAŇO KRÁĽ, ktorému novostavba školy ozaj ležala na srdci. Ako sa dozvedáme z kroniky školy spisovateľ Fraňo Kráľ dňa 29.septembra 1947 poslal na Obvodný úrad Národného výboru v Liptovskom Svätom Jáne prísne dôverný list, v ktorom oznamuje, že po dlhých a namáhavých vyjednávačkách podarilo sa vec stavby škôl v Liptovskom Svätom Jáne presadiť ako jedinú stavbu tohto druhu na Slovensku ešte v dvojročnom pláne.
Z rozhovorov s pamätníkmi sme sa dozvedeli, že Fraňo Kráľ často navštevoval priateľov v Liptovskom Jáne, viedol s nimi zaujímavé rozhovory týkajúce sa povojnového života. Listom sme oslovili aj manželku Fraňa Kráľa Helenu Kráľovú, ktorá sa práve dožíva 89-tich rokov a žije v Bratislave. Pozvali sme ju na oslavy. Zdravotný stav p. Kráľovej jej nedovoľoval prísť, ale osláv sa zúčastnila jej neter, ktorá potvrdila, že spisovateľovi Fraňovi Kráľovi sa darila na Liptove aj literárna tvorba. Pani Fráňová nám poslala aj jeho báseň SALAŠ, v ktorej opisuje prírodu pod Ďumbierom a prácu na salaši, kde bol ako 10-ročný chlapec honelníkom. Na podnet organizácie ZPB v obci bola 20. júna 2003 na budove školy odhalená pamätná tabuľa: " O výstavbu tejto školy sa zaslúžil spisovateľ a básnik FRAŇO KRÁĽ. /1903 - 1953/ 20. júna 1953."
Význačnou osobnosťou v dejinách jánskeho školstva je riaditeľ Štátnej ľudovej školy, Národnej školy, a neskôr aj učiteľ aj zástupca riaditeľa v Základnej osemročnej škole pán Eduard Grečner. Jeho žiaci naňho s rešpektom spomínajú: " Po skončení vyučovania, sme si museli nastúpiť do dvojradu a v zástupe sme opustili školskú budovu. Pán učiteľ nás vyprevadili až na cestu a s pravítkom v ruke stáli na ceste až dovtedy, kým na nás kráčajúcich v zástupe nedovideli. A beda tomu, kto vystúpil z radu."
Pán Eduard Grečner písal kroniku, v ktorej zachytil predvojnové pomery v obci a v školstve až do roku 1953. Zaujal ma zápis z roku 1950 s nadpisom: "Spadnutie žiačky do vody". "Dňa 22. apríla 1950 žiačka 1. triedy Eva spadla do Štiavnice v školskej záhrade a hrozilo jej utopenie. Nešťastie sa stalo mimo vyučovacieho času, neukáznenosťou detí, ktoré šli umývať hrniec zo stravovacej akcie. Riaditeľ školy Eduard Grečner, do rozvodnenej dravej rieky vskočil s nasadením vlastného života a zdravia a zachránil spadnuté dieťa. Za tento hrdinský čin miesto uznania, dostalo sa riaditeľovi školy pomlúv a klebiet." Pani učiteľka Oľga Mariščáková (80 ročná -obyvateľka v Lipt. Jáne) si tiež na túto príhodu spomína a dopĺňa ju takto: "Pán riaditeľ Grečner sa postavil na provizórnu lavičku cez rozbúrenú jarnú Štiavnicu a počkal na dievča, ktoré niesla voda. Chytil dievča, vytiahol z vody a niesol celý zmáčaný mokrú žiačku cez dedinu do najbližšieho domu. Tam ju rýchlo osušili a zabalili do postele zahriať, aby neochorela. Pedagógom rodičia žiačky potom vyčítali, že načo dávali deťom jesť, načo sú stravovacie akcie v škole, keby neboli, nemuselo sa to stať.
Pani Mariščáková spomína s úsmevom aj na príhodu, ktorú by dnes novinári možno uviedli pod titulkom: "Na učiteľa s bičom!" Tak ako aj dnes, aj v minulosti sa našli žiaci, ktorým sa nechcelo učiť. Žiaci si tiež neurobili domáce úlohy, nepripravovali sa na vyučovanie. Pán Grečner potom takýchto neukáznených žiakov nechal po škole -"privrel ich". Tak to bolo aj s Jankom, maznáčikom starých rodičov u ktorých bol na výchove. Neprišiel načas zo školy a stará mama sa dozvedela, že je v škole privretý. Práve zavierala kravu do maštale s bičom v ruke. Keď zistila, že Janka doma niet, vychytila sa a utekala do školy. Keď dobehla udychčaná do školy a zastala zoči-voči učiteľovi s bičom v ruke, až vtedy si uvedomila, ako komicky musí vyzerať a čo si pán riaditeľ môže o nej pomyslieť. Našťastie našla uňho porozumenie a pochopenie, aj keď tvrdila, že Janko si doma úlohy píše.
Život v škole bol aj v týchto časoch zaujímavý a borili sa s podobnými problémami, ako aj my dnes. Tiež sa našli žiaci šikovní, ktorí sa výborne učili a úspešne pokračovali v štúdiu, ale aj "šikovní" iným spôsobom. Žiaci sa zapájali do rôznych súťaží. V 1956 roku vyhrali krajské kolo atletickej súťaže. Ako odmenu okrem iného dostali tri páry lyží. Pán učiteť Hučík lyže odložil do dielne. Po vianočných prázdninách zistil, že lyže zmizli. Oblok na dielni bol násilne otvorený. Stopy ho zaviedli neďaleko k známemu "šikovnému žiakovi", ktorý mal spomínané lyže, len už neboli pôvodnej farby, ale prefarbené nazeleno.
Každý rok sa nájdu výborní žiaci, ktorí opustia školu a zaradia sa na výberové školy, kde úspešne pokračujú v štúdiu. Z mnohých sa stali úspešní ľudia, inžinieri, pedagógovia, lekári, športovci, odborníci vo svojom odbore. Za všetkých uvediem mená Ivana Bátoryho, úspešného športovca - lyžiara majstra v bežeckom lyžovaní, športovca roka, alebo najčerstvejšieho držiteľa krištáľového krídla za ekonomické činnosti Ing. Jaroslava Mlynčeka. Ale aj nášho terajšieho starostu Gejzu Čániho, ktorý chodil do našej školy pred 50. rokmi ako žiak, a teraz rieši havarijné stavy a problémy školy ako starosta obce Liptovský Ján.
V škole sa vystriedalo množstvo pedagógov. Niektorí sa zúčastnili našej slávnostnej akadémie, pozreli si hodnotný program, ktorí pripravili pedagógovia a žiaci školy. Starosta obce ocenil pamätnými listami tých, ktorí pracovali v škole najmenej 20. rokov. Riaditeľka školy prebrala aj pamätný list prednostu okresného úradu ako ocenenie za vynikajúce pedagogické výsledky a mimoriadnu angažovanosť pri výchove a vzdelávaní mladej generácie.
Základná škola s materskou školou v Liptovskom Jáne sa ako každá škola v dnešnej dobe borí s nedostatkom financií a žiakov. Škola je v prekrásnom prostredí je členom národnej siete škôl podporujúcich zdravie v Slovenskej republike.Staráme sa o 1,6 ha areál, v ktorm máme množstvo zelene, okrasný park, ovocné stromy, ihriská a športoviská. Za pomoci RD Liptovský Ondrej sme postavili triedu v prírode, ktorú využívame na vyučovanie výchovných predmetov. Využívame prostredie Jánskej doliny na pravidelnú turistiku , každoročne vystupujú všetci žiaci školy na Poludnicu, využívame termálne kúpalisko a plaváreň na plavecký výcvik, lyžiarske vleky na lyžiarsky výcvik. Spolupracujeme s telovýchovnou jednotou Štart, ktorá nám pomáha v školskom športovom stredisku vychovávať mladých futbalistov. Záverom prajeme našej škole to, čo sa často praje päťdesiatnikom: "Sto let, sto let nech žije, žije nám..."